17
Te ná ni cahān Jesús tāca jnúhun yáha, te ni ndacoto ya ichi ándɨvɨ́, te ni cahān yā:
Tátā, je ni quee quɨvɨ̄ jeē ndóho ná. Vijna te stéén ni jéē cujéhnu máá ná jeē cúu ná Séhe ní, návāha suni máá ná steén na jéē cujéhnu máá ní. Chi ni sáha ní jéē ndíso jníñu ná sɨ́quɨ̄ tāca ñáyuu, návāha tāca ñáyuu jeē ni jéhe ní núū ná, cotecu i nɨ́ɨ́ cáni sáha ná. Te suhva cúu jnūhun cotecu i nɨ́ɨ́ cáni: suu jeē na cúni i níhín jéē mañúhún‑ni ní cúu Yaā ndaā, jiín jéē cúni i sāñá jeē cúu ná Jesucristo, Yaā ní tají ní.
’Je ni steén na núū ñáyuu ñayɨ̄vɨ jéē cujéhnu ní, te je sínu ná jniñu ní ndacu ní núū ná. Te vijna, Tátā, sáha ní jéē ndujéhnu tucu ná ndé nuū néne ní, nájnūhun cújéhnu ná jíín ní nde ná tu jecōo ñayɨ̄vɨ́.
’Ñayuu jeē ní nacāji ní ini ñayɨ̄vɨ́, ni jēhe ní i nuū ná, te ni steén na núū i ndese Yaā cúu ní. Cuenta maá ní cúu i, te ni jēhe ní i nuū ná. Te ni cajetáhú i jnūhun ní, te ni casquícu i. Te vijna te cájini i jeē ndé nuū maá ní vēji tāca jéē iyó jíín ná. Chi tāca jnúhun ni cahān ni jíín ná, ní castūhun ná núū i, te ni cajetáhú i. Te ni cajini i jeē ní quenda ndije ná ndé nuū maá ní, te ni cacandíje i jeē maá ní ni tají sáña.
’Te jícán tahú na jéhē maá i jíjnáhan i. Tu jícán tahú na jéhē ñáyuu ñayɨ̄vɨ jéē tu cácandíje, chi sa jehē maá ñáyuu ni jéhe ni núū ná, chi cuenta maá ní cácuu i. 10 Te tācá i jeē yɨ́hɨ i ndaha máá ná, suni cuenta maá ní cúu. Te tācá i jeē cúu i cuenta maá ní, suni cuenta maá ná cúu i. Te cástéén i ndese cújéhnu ná.
11 ’Te tuá condee ná ini ñayɨ̄vɨ́. Te máá i chi quendōo i ini ñayɨ̄vɨ́, te máá ná chi najeē ná condee na jíín ní. Yaā iī Yaā ndoo cúu ní, Tátā. Te jíín poder ní condito ní táca ñáyuu ni jéhe ni núū ná, návāha ɨnuú na cóo ni i jíjnáhan i, nájnūhun cúu máá yó. 12 Te jeē ní condee na jíín i ini ñayɨ̄vɨ́, te jíín poder ni ní condito ná i. Tāca ñáyuu ni jéhe ni núū ná, ni condito yúcún ná i. Te tu ní jéhe na jnúhun naa i jíjnáhan i, chi máá ɨɨn‑ni tēe jeē je cúu de tēe jnahnū ndetū, návāha squícu jnūhun yósó núū tútu iī.
13 ’Te vijna te najeē na núū ní, te cáhán na táca jnúhun yáha jíín i níní jéē íne ga ná ini ñayɨ̄vɨ́, návāha na cóo sɨɨ̄ ndasɨ́ ni i nájnūhun cúsɨɨ̄ ni maá ná. 14 Ni castūhun ná jnūhun ní núū i. Te ni caquɨtɨ̄ ni ñayuu ñayɨ̄vɨ núū i, chi tuá cácuu i cuenta ñayɨ̄vɨ́, nájnūhun máá ná tu cúu ná cuenta ñayɨ̄vɨ́. 15 Te tu jícán tahú na jéē quénehen ní i ini ñayɨ̄vɨ́, chi sa suhva jeē cóndito ní i nuū jexeén. 16 Nasūu cuenta ñayɨ̄vɨ cácuu i, nájnūhun máá ná jéē násūu cuenta ñayɨ̄vɨ cúu ná. 17 Jíín jnúhun ndaā ní te sáha ní jéē coo ndoo coo iī i nuū ní. Tāca jnúhun cáhán maá ní cúu jnūhun ndaā. 18 Te nájnūhun ni tají ní sāña ní quiji ná ini ñayɨ̄vɨ́, suni súcuan tají ná i nacani i jnūhun ní núū ñáyuu ñayɨ̄vɨ́. 19 Te jehē maá i cúu jeē jéhe ná máá ná cuu ná, návāha suni máá i coo ndoo coo iī i nuū ni jéē jiín jnúhun ndaā.
20 ’Te nasūu máá ɨɨn‑ni jehē ñáyuu yáha jícán tahú na, chi suni jehē tāca gá ñáyuu jeē candíje i sāña núu na cúni sōho i jnūhun jeē nácani máá i jíjnáhan i. 21 Te jícán tahú na jéē ɨnuú na cóo ni i jíjnáhan i. Nájnūhun ɨɨn‑ni cúu ní jíín ná, Tátā, te ɨɨn‑ni cúu ná jíín máá ní, suni súcuan na cóo ɨnuú i jíín yó. Te cúní na jéē ɨnuú na cóo ni i, návāha na cándíje ñayuu ñayɨ̄vɨ jéē maá ní ni tají ní sāñá. 22 Ni sajéhnu ná i nájnūhun ni sajéhnu ní sáña, návāha ɨnuú na cóo ni i, nájnūhun ɨnuú‑ni cúu yó. 23 Te ndúú ná jiín i, te ndúú ní jiín ná, te súcuan te ɨnuú cuɨtɨ coo ni i jíjnáhan i. Yūcuán na te cuni ñayuu ñayɨ̄vɨ jéē maá ní ní tají ní sāña, jíín jéē maní ndasɨ́ ní jiín i nájnūhun manī ni jíín ná.
24 ’Tátā, máá ní ni jēhe ní i nuū ná. Te cúní na jéē cóyūcú i jíín ná nuū cóndee ná, návāha coto i ndese luu cújéhnu ná ni sáha ní. Chi íyó mánī ndasɨ́ ní jiín ná nde ná tu jecōo ñayɨ̄vɨ́ te nde vijna. 25 Yaā ndaā cúu ní, Tátā, te ñayuu ñayɨ̄vɨ́ tu jíní i níhín, te máá ná chi jíní na níhín. Te ñayuu yáha chi cájini i jeē maá ní ni tají sáña. 26 Ni steén na núū i jíjnáhan i ndese Yaā cúu ní. Te stéén gā na súcuan nuū i, návāha na cóo manī ndasɨ́ i jíín jnáhan i, nájnūhun íyó mánī ndasɨ́ ní jiín ná, te návāha condee ná ini anuá i. Achí yá.
Jeē ní cajnɨɨ de Jesús
(Mt. 26.47‑56; Mr. 14.43‑50; Lc. 22.47‑53)