1. Mojžišoskro.
27.
Sar o Izak phuriľa a imar na birinelas te dikhel pro jakha, vičinďa ke peste peskre phuredere čhas le Ezav a phenďa: „Čhavo miro!“ „Kade som,“ odphenďa leske. 
O Izak leske phenďa: „Dikh, me som imar phuro a na džanav, kana šaj merav. 
Le tuke tire veci pro lovos, o tulcos le lukoha a dža pre maľa te chudel mange varesave dzive džviros. 
Olestar mange ker te chal. Se džanes, so rado chav. An mange oda, hoj te chav, a požehňinava tut angloda, sar merava.“ 
Ale e Rebeka šunelas, sar o Izak vakerelas peskre čhaha le Ezavoha. Soča o Ezav odgeľa pre maľa, hoj vareso te chudel a te anel, 
phenďa e Rebeka le Jakoboske: „Šunďom sar tiro dad phenďa tire phraleske le Ezavoske: 
‚Dža mange te chudel varesave dzive džviros a pripravin mange olestar lačho chaben. Sar dochava, požehňinava tut anglo RAJ mek angloda, sar merava.‘ 
Vašoda čhavo miro, šun man andre savoreste, so tuke phenava! 
Dža ko stados a an mange odarik duje šukare kozicen. Tire dadeske kerava lendar lačho chaben, so rado chal. 
Paľis oda ľidžaha le dadeske, hoj te chal a te požehňinel tut angloda, sar merela.“ 
Ale o Jakob phenďa peskra dake la Rebekake: „Miro phral o Ezav hino zabarardo, ale me na som. 
So te o dad pes mandar kamela te chudel? Paľis peske pal ma gondoľinela, hoj leha kamav te thovel avri. Kaleha pre ma anava o prekošiben a na o požehnaňje.“ 
Ale e daj leske odphenďa: „Čhavo miro, oda prekošiben mi perel pre ma! Ča šun man, dža a an mange len.“ 
Avke ov geľa, anďa len peskra dake a oj kerďa o lačho chaben, so rado chalas leskro dad. 
Paľis e Rebeka iľa o gada le phuredere čhaskre le Ezavoskre, ola nekfeder, so sas khere ke late, a urďa len le ternedere čhaske le Jakoboske. 
Le cipenca pal o kozici leske učharďa o vasta the e meň. 
Avke thoďa peskre čhaske le Jakoboske andro vasta oda lačho chaben the oda maro, so pekľa. 
Sar geľa ko dad, phenďa: „Dado miro!“ Ov odphenďa: „Kade som. Savo mire čhavendar sal tu?“ 
O Jakob phenďa peskre dadeske: „Me som o Ezav, tiro ešebno čhavo. Kerďom avke, sar mange phenďal. Mangav tut, ušťi upre, beš a cha olestar, so tuke chudňom. Avke šaj man požehňines.“ 
Ale o Izak phučľa le čhastar: „Sar avke sig vareso arakhľal, čhavo miro?“ Ov odphenďa: „O RAJ, tiro Del, mange diňa, hoj te arakhav.“ 
O Izak phenďa le Jakoboske: „Av pašeder, čhavo miro, hoj man tutar te chudav. Sal tu čačes miro čhavo o Ezav, abo na?“ 
O Jakob geľa pašeder paš peskro dad paš o Izak, savo pes lestar chudňa a phenďa: „O hangos hin le Jakoboskro, ale o vasta hine le Ezavoskre.“ 
Na sprindžarďa les, bo leskre vasta sas zabararde sar o vasta leskre phraleskre le Ezavoskre. O Izak les požehňinďa 
a phučľa lestar: „Sal tu čačes miro čhavo o Ezav?“ „Som,“ ov odphenďa. 
Avke leske o Izak phenďa: „Čhavo miro, pode mange olestar, so chudňal, hoj te chav, a paľis tut požehňinava.“ Diňa leske o chaben a chalas. Anďa leske the mol a piľa. 
O dad, o Izak leske paľis phenďa: „Av kade paš ma, čhavo miro, čumide man!“ 
Ov geľa a čumidľa les. Sar šunďa e voňa leskre gadendar, požehňinďa les a phenďa: „Dikh, e voňa mire čhaskri hiňi sar e voňa la maľakri, savi požehňinďa o RAJ. 
Mi del tut o Del la ňeboskra rosatar the la phuvakre barvaľipnastar the pherdo zrnos the mol! 
Mi služinen tuke o narodi a mi banďon anglal tu o kmeňi! Vladňin upral tire phrala a mi banďon anglal tu o čhave tira dakre! Mi el prekošlo oda, ko tut prekošela, a mi el požehňimen oda, ko tut žehňinela!“ 
Soča o Izak požehňinďa le Jakob a ov odgeľa peskre dadestar, avelas pal o lovos leskro phral o Ezav. 
Ov tiš pripravinďa chaben, so rado chalas leskro dad, anďa leske a phenďa: „Dado miro, ušťi a cha olestar, so tuke chudňom, avke man šaj požehňines.“ 
Leskro dad o Izak lestar phučľa: „Ko sal?“ Ov odphenďa: „Me som tiro ešebno čhavo o Ezav.“ 
O Izak igen predaranďiľa a phučľa: „Akor ko sas oda, ko mange anďa o chaben ole džvirostar, so chudňa? Chaľom oda imar sigeder, sar tu avľal. Požehňinďom les a ela požehňimen pro furt.“ 
Sar šunďa kada o Ezav, chudňa zorales te viskinel a rovibnaha le dades mangelas: „Dado miro, požehňin the man!“ 
Ale o Izak phenďa: „Tiro phral manca thoďa avri a čorďa tuke o požehnaňje.“ 
O Ezav odphenďa: „Se na chudňa ča avke kada nav Jakob. Imar dujtovar manca thoďa avri. Angloda mange iľa o pravos le ešebne čhaskro a akana mange čorďa the o požehnaňje.“ A mek phučľa: „Prekal ma tut nane imar ňisavo požehnaňje?“ 
O Izak leske phenďa: „Dikh, čhavo miro, me les ačhaďom rajeske upral tu a kerďom savore leskre phralendar leskre sluhen. Diňom les zrnos the mol. Prekal tu imar našťi ňič kerav, čhavo miro!“ 
O Ezav phenďa le dadeske: „Dado, hin tut ča jekh požehnaňje? Joj, dado, mangav tut, požehňin the man!“ A chudňa igen te rovel. 
Leskro dad o Izak leske odphenďa: „Dživeha dur la plodna phuvatar the le ňeboskre brišindestar, so perel pre phuv. 
Dživeha olestar, so murdareha la šabľaha, a aveha sluhas tire phraleske. Ale sar tut leske ačhaveha, čhiveha tele leskro jarmos pal tiri meň.“ 
Akor o Ezav našťi avri ačhelas le Jakob vaš o požehnaňje, so les diňa o dad. O Ezav peske phenďa: „Sar merela miro dad, akor murdarava mire phrales le Jakob.“ 
Sar pes e Rebeka došunďa, so phenďa o Ezav, diňa peske te vičinel le čhas le Jakob a phenďa leske: „Tiro phral tut kamel te murdarel. 
Akana, čhavo miro, šun man! Denaš ke miro phral ko Laban andro Charan. 
Ačh ke leste, medik na preačhela e choľi tire phraleskri. 
Sar e choľi tire phraleskri preačhela a ov bisterela pre oda, so leske kerďal, bičhavava vaš tu, hoj te aves odarik pale khere. Soske tumen te našavav sodujen andre jekh džives?“ 
E Rebeka paľis phenďa le Izakoske: „Džungľiľa mange o dživipen maškar o Chetitanki. Te peske the o Jakob lela romňa le Chetitankendar andral kadi phuv, elas mange feder te merel!“