1. Kraľengro.
17.
Akor o Eliaš, o prorokos andral o foros Tišbe andro Gilead, phenďa le kraľiske Achaboske: „Avke sar dživel o RAJ, o Del le Izraeloskro, saveske me služinav: Tel kala trin berš na ela rosa, aňi na dela brišind, medik me na phenava.“ 
Paľis o RAJ phenďa le Eliašiske: 
„Dža adarik pro vichodos a garuv tut paš o paňi Kerit, so hino pre vichodno sera le Jordanostar. 
Odarik pijeha o paňi a le vranenge prikazinďom, hoj tuke ode te hordinen o chaben.“ 
Avke o Eliaš odgeľa a kerďa oda, so leske phenďa o RAJ a bešelas pro vichodos le Jordanostar paš o paňi Kerit. 
Odarik pijelas o paňi a o vrani leske anenas tosara the rači o maro the o mas. 
Ale pal varesavo časos o paňi odarik našľiľa, bo na delas andre odi phuv o brišind. 
O RAJ phenďa le Eliašiske: 
„Ušťi a dža andro foros Sarepta paš o Sidon a ode ačh te bešel, bo me ode phenďom jekha vdovake, hoj pes pal tu te starinel le chabeneha.“ 
Avke o Eliaš geľa andre Sarepta. Sar doavľa paš le foroskri brana, ipen akor ode varesavi vdova kidelas o kašta. Ov pre late zvičinďa: „Mangav tut, an mange te pijel sikra paňi.“ 
Sar leske džalas te anel o paňi, mek lake phenďa: „Mangav tut, an mange the sikra maro.“ 
Oj leske phenďa: „Avke sar dživel o RAJ, tiro Del, nane man ňisavo maro! Hin man ča sikra aro andro čaro the olejos andro džbanos. Ipen akana kidav o kašta, hoj te džav te tavel chaben mange the mire čhaske. Kada ela amaro posledno chaben a paľis bokhatar meraha.“ 
„Ma dara tut!“ odphenďa lake o Eliaš. „Dža a ker avke, sar phenďal, ale ešeb ker cikno maroro prekal ma a an les mange. Paľis ker tuke the tire čhaske. 
Bo kada phenel o RAJ, o Del le Izraeloskro: ‚O aro andral tiro čaro a aňi o olejos andral o džbanos na našľola, medik o RAJ na dela pale o brišind pre phuv.‘ “ 
Avke oj geľa a kerďa avke, sar phenďa o Eliaš. A sas len but dživesa so te chal. 
O aro andral o čaro aňi o olejos andral o džbanos na našľolas, avke sar phenďa o RAJ prekal o Eliaš. 
Pal varesavo časos lake o čhavo nasvaľiľa. Oda nasvaľiben sas furt goreder a goreder a pro koňec muľa. 
Avke oj phenďa le Eliašiske: „Ó, manušeja le Devleskro, so tut kerďom? Avľal mange te leperel mire bini a te murdarel mire čhavores?“ 
O Eliaš lake odphenďa: „De mange tire čhavores!“ Paľis lake les iľa andral o vasta a geľa leha andro upruno kher, kaj sovelas. Ode les thoďa pre peskro hadžos 
a zorales pes mangelas: „RAJEJA, Devla miro, soske ada kerďal kala vdovake, ke savi avľom te bešel? Soske la dukhaďal aleha, hoj lakro čhavoro muľa?“ 
Paľis o Eliaš pašľiľa upral o mulo čhavoro trival a mangelas le RAJES: „RAJEJA, Devla miro! Mangav tut, visar pale o dživipen kale čhavoreske!“ 
O RAJ šunďa leskro mangipen avri a o čhavoro obdžiďiľa. 
Paľis o Eliaš iľa le čhavores a ľigenďa les tele paš leskri daj a phenďa lake: „Dikh, tiro čhavoro dživel.“ 
A oj leske odphenďa: „Akana džanav, hoj sal le Devleskro prorokos a o RAJ čačes vakerel prekal tu!“