Job.
10.
„Mira dušake džungľol o dživipen. Dava mandar avri savoro, so man trapinel, andral o pharipen mira dušakro prevakerava. 
Phenava le Devleske: ‚Ma odsudzin man! De mange te džanel, soske pre mande džas!‘ 
Mištes tuke hin te trapinel a te odčhivel e buči, so kerďal tire vastenca? Ale o plani le nalačhengre tuke hin pre dzeka? 
Či tut hin le manušeskre jakha? Či dikhes avke sar amen? 
Či hine tire dživesa sar o dživesa le manušeskre? Či hin tire berša sar o berša le muršeskre, 
hoj kames pre ma te arakhel e vina a rodes pre ma o binos? 
Kajte džanes, hoj na som vinnovato a hoj man ňiko našťi cirdel avri tire vastendar? 
Tire vasta man kerde a sforminde. A akana man kames calkom te zňičinel? 
Mangav tut, ma bister, hoj man kerďal čikatar. Visareha man pale pro prachos? 
Či man na čhiďal avri sar o thud a zahusťinďal sar o ciral? 
Urďal pre ma o mas the e cipa, prephandľal mange o kokala le žilenca. 
Tu man diňal dživipen a presikaďal mange tiro kamiben; starinehas tut pal ma a ľikerehas miro duchos. 
Ale kada garuvehas andro jilo; džanav, hoj kada tuke sas pre goďi: 
Tu ča užares, hoj te dikhes, či kerava binos, a na mukes man bi o trestos. 
Vigos mange, te som vinnovato! Ale kajte uľomas spravodľivo, aňi akor man našťi ľidžav upre, bo e ladž man zalel andre a som začhido le pharipnaha! 
Te man hazdav upre, aves pre ma sar ľevos a pale man dukhaves tira strašna zoraha. 
Ačhaves pre mande neve švedken a choľisaľos pre mande furt buter; tire utoki pre ma aven jekh pal aver! 
Akor soske man iľal avri andral o per mira dake? Šaj muľom ode a ňiko man na dikhľahas! 
Uľomas avke, sar te šoha na uľomas; andral o per uľomas preľigendo andro hrobos. 
Či man nane ča frima dživesa? Vašoda preačh, muk man sikra te radisaľol, 
medik na džava andro svetos, kaj hin o kaľipen the o ciňos le meribnaskro, khatar imar na avava pale; 
medik na džava andro svetos, kaj hin igen baro kaľipen, o nekbareder kaľipen, kaj nane ňisavo poradkos, kaj mek the o švetlos hin sar kaľipen.“