Job.
19.
Avke o Job odphenďa: 
„Dži kana man trapinena a marena tele le lavenca? 
Oda imar hin deštovar, so mange kerďan ladž; dukhaven man a na ladžan tumen! 
Kajte oda uľahas čačo, hoj kerďom vareso nalačho, oda ča dukhaďomas man. 
Te tumenge gondoľinen, hoj san feder sar me, a te len miro pharipen sar znakos, so sikavel miri vina, 
akor džanen, hoj oda o Del kada kerďa. Ov mange nacirdňa e pasca a chudňa man andre. 
Se sar me vičinav: ‚Pomožinen mange!‘ ňiko pes ke ma na del anglal; mangav mange e pomoca, ale ňiko ke ma nane spravodľivo. 
O Del mange začhiďa o drom, našťi predžav; o chodňiki mange garuďa andro kaľipen. 
Čhiďa pal ma tele miri slava a iľa mange tele e koruna pal o šero. 
Pal savore seri man visarel tele, medik na merava; cirdňa avri miri naďej sar stromos. 
Leskri choľi pre ma rozlabiľa, rachinel man sar peskre ňeprijaťeľis. 
Leskre slugaďa pre ma avle, kerde peske drom, hoj pes te dochuden ke mande, a rozthode o taboris pašal miro stanos. 
Mire phralen mandar iľa het a ačhiľom cudzo olenge, ko man džanen. 
Miri famelija man omukľa a mire prijaťeľa pre ma bisterde. 
O hosci andre miro kher the mire služki man len sar cudzincos; ačhiľom cudzo andre lengre jakha. 
Vičinav pre miro otrokos, ale ov mange na odphenel; mušinav man leske igen te mangel, hoj mange te pomožinel. 
Miri romňi našťi avri ačhel miro dichos a džungľuvav mire phralenge. 
Mek the o čhavore man tele dikhen; soča ušťav, imar pre ma vakeren. 
Džungľuvav savore mire lačhe kamaratenge, ola, kas kamavas, pes visarde pre mande. 
Nane pre ma ča e cipa the o kokala, ča ajci so predžiďiľom. 
Aven ke ma jileskre, prijaťeľale mire, aven jileskre! Bo o Del man marďa peskre vasteha! 
Soske pre ma džan avke sar o Del? Či man imar na zachaľan dos? 
Oj, te pes mire lava pisindehas andre, oj, te pes dochudlehas andro zvitkos, 
te ulehas avrirandle andro bar le trastune sekačiha a začhide le tate olovoha pro furt. 
Me džanav, hoj miro Vikupiťeľis dživel a pro koňec vaš ma zaačhela pre phuv! 
Dikhava le Devles andre miro ťelos the akor, sar ela miri cipa zňičimen; 
me les dikhava mire jakhenca – me a na vareko aver. Miro jilo pal oda igen džal! 
Te tumen phenena: ‚Sar šaj mek pre leste džas? Se o koreňis le problemoskro hin andre leste!‘ 
Daran tumen la šabľatar! Bo e šabľa hiňi e choľi le Devleskri pro nalačhipen, hoj te džanen, hoj hin vareko, ko sudzinel!“