Žalmi.
56.
Oleske, ko ľidžal o bašaviben. Kavke te giľavel: „E holubica dural.“ O michtam le Davidoskro, sar les o Filišťinci chudle andro Gat. 
Devla, av ke ma jileskro, bo o ňeprijaťeľa pre ma džan a trapinen man džives so džives. 
Calo džives pal ma phiren mire ňeprijaťeľa; but hine ola, ko pes manca maren, ó Nekbareder Devla. 
Sar man darav, mukav man pre tute. 
Andro Del, saveskro lav bararav – andre oda Del pačav a na darav man. So man šaj kerel o manuš? 
Sako džives previsaren mire lava, ča furt gondoľinen avri, sar man te dukhavel. 
Garuven pes paš o drom, hoj pre ma te chučen, užaren pre dojekh miro krokos, kamen mange te lel o dživipen. 
Mar len vaš lengro nalačhipen! Andre tiri choľi, Devla, čhiv le naroden tele! 
Tu džanes pal miri žaľa; skide savore mire apsa andro caklocis. Či nane zapisimen andre tiro zvitkos? 
Sar ke tute vičinava, akor visaľona a džana het ola, ko pre ma džan. Me džanav, hoj o Del ačhel paš ma. 
Andro Del, saveskro lav bararav, andro RAJ, saveskro lav bararav, 
andre oda Del pačav a na darav man. So man šaj kerel o manuš? 
Doľikerava tuke mire lava, Devla; anava tuke o paľikeribnaskre obeti. 
Se tu man cirdňal avri le meribnastar a zachraňinďal man, hoj mange te na poddžan o pindre, hoj te šaj phirav anglo Del andro švetlos le dživipnaskro.