Žalmi.
137.
Paš o babiloňika paňa, bešahas a rovahas ode, sar peske leperahas pro Sion. 
Ode pro stromi, pro virbi, figinahas amare citari. 
Ola, ko amen zaile, amen mangenas, hoj lenge te giľavas; ola, ko amen trapinenas, amendar kamenas, hoj te giľavas radišagoha: „Giľaven amenge jekh sionsko giľi!“ 
Sar šaj giľavas le RAJESKRI giľi andre cudzo phuv? 
Te bisterďomas pre tute, ó Jeruzalemona, ta mi bisterel miro čačo vast te bašavel! 
E čhib mange andro muj mi priľepisaľol, te mange pre tute na leperava; te o Jeruzalem na ela miro nekbareder radišagos. 
RAJEJA, ma pobister le Edomitenge oda, so vičinenas akor, sar peľa tele o Jeruzalem: „Čhiven les tele, čhiven les tele dži o zakladi!“ 
Tu, babiloňiko čhaje, so aveha zňičimen! Bachtalo hin oda, ko tuke visarela pale oda, so amenge kerďal! 
Bachtalo oda, ko chudela tire čhaven a demela lenca andre skala.