Prislovja.
8.
Či o goďaveripen na vičinel? Či na del o achaľuvipen te šunel peskro hangos? 
Ačhel upre pro nekučeder thana, ode, kaj pes o droma prephanden, 
the ode, khatar pes avel andro foros, paš o brani zorales vičinel: 
„Pre tumende vičinav, manušale! Savore manušale pro svetos, šunen miro hangos! 
Tumen, ko san bi e goďi, sikľon te achaľol! Tumen, ko san diline, sikľon te rozprindžarel! 
Šunen man, bo vakerav, so igen kampel; phundravav mire vušta a phenav, so hin spravno. 
Me furt vakerav o čačipen, bo džungľol mange te vakerel o nalačhipen. 
Savore mire lava hine čačipnaskre, nane previsarde aňi banďarde. 
O goďaver manuš achaľol savore mire lava a oleske, kas hin o prindžaripen, hine čače. 
Te prilel miro dovakeriben hin feder sar te prilel o rup a te achaľol hin buter sar o žužo somnakaj. 
Bo o goďaveripen mol buter sar o šperki, ňič, so kames, nane ajso sar ov. 
Me, o goďaveripen, bešav jekhetane la sasťa goďaha, hin man o achaľuvipen a džanav te rozprindžarel. 
Te vareko daral le Devlestar, našťi avri ačhel o nalačho. Me, o goďaveripen, našťi avri ačhav o baripen, aňi te pes vareko ľidžal upre, aňi o nalačhipen, aňi o vušta, so klaminen. 
Me dav e rada the e lačhi goďi, me som o achaľuvipen a mande hin e zor. 
Me pomožinav le kraľenge te kraľinel a le vodcenge te kerel o lačhe zakoni. 
Mira pomocaha vladňinen o vladara, o bare raja the savore čačipnaskre sudci. 
Me kamav olen, ko man kamen, a ola, ko man čačes roden, man arakhen. 
Paš ma arakhena o barvaľipen the e pačiv, o barvaľipen, so ačhel, the o spravodľišagos. 
Oda, so tut me dava, mol buter sar o žužo somnakaj a hin feder sar o nekžužeder rup. 
Me phirav pal o čačipnaskre droma, pal o spravodľiva chodňiki, 
hoj te dav o barvaľipen olen, ko man kamen, a te pherdžarav lengre pokladňici. 
O RAJ man stvorinďa anglal savoreste, anglal savore peskre buča, imar čirla angloda. 
Somas stvorimen ešebnovarestar, pro agor savoreske, sar mek na sas e phuv kerďi. 
Uľiľom sigeder, sar sas kerde o oceani, sar mek o prameňa na prečhorďonas le paňeha. 
Mek angloda, sar sas rozthode o verchi, sigeder, sar sas o brehi, me uľiľom. 
Somas imar akor, sar mek na sas stvorimen e phuv, aňi lakre maľi, aňi o ešebno prachos la phuvakro. 
Me somas ode, sar thovelas o ňebi pre peskro than, sar merinelas avri e hraňica maškar o moros the o ňebos, 
sar rozthovelas o chmari pro ňebos, sar phundraďa o prameňa, hoj te pherdžaren o bare paňa. 
Me somas the ode, sar kerďa o hraňici le moroske, hoj te na prečhorďon o paňa dureder, sar lenge prikazinďa, a the ode, kaj merinelas o zakladi la phuvakre. 
Ačhavas paš leste sar o majstros la bučakro. Džives so džives leske keravas o radišagos a paš leste radisaľuvavas furt. 
Sas mange igen pre dzeka leskro svetos a radisaľuvavas le manušendar. 
Avke akana, čhavale, šunen man! Bachtale hine ola, ko phiren pal mire droma. 
Šunen mištes, so tumen sikavav, a aven goďaver! Ma odčhiven tumendar miro sikaviben! 
Bachtalo manuš, ko man šunel, oda, ko hino paš miro vudar sako džives a užarel pre ma paš mire brani. 
Bo ko man arakhel, arakhel o dživipen a ela le RAJESKE pre dzeka. 
No ko man na arakhel, dukhavel korkoro pes a savore, save man našťi avri ačhen, kamen o meriben.“