Izajaš.
57.
O spravodľivo manuš merel, ale ňiko peske oda na lel andro jilo. O pobožna manuša hine ile het a ňiko na achaľol, hoj o spravodľivo manuš hino ilo het sigeder, sar avel o nalačhipen, 
a džal andro smirom. Ola, ko dživen spravodľivo dživipen, peske odpočovinen andro meriben. 
„Aven kade, tumen čhavale la čaroďejňičkakre, potomkale le lubariskre the la lubňakre! 
Kastar tumenge keren pheras? Pre kaste avke phundraven o muja a den avri e čhib? Či tumen na san o čhave le binošne manušengre the o pokoleňje le klamarengre? 
Tumen, so lašaren tumare devlen oleha, hoj tel o dubi the paš dojekh zeleno stromos keren o lubipen, a andro dolini the andro pukimen skali lenge murdaren tumare čhavoren! 
Andral odi dolina les o hladka bara a lašares len sar devlen. Čhives lenge avri o moľakre obeti a anes lenge o chabeneskre obeti. Gondoľines tuke, hoj kada mange hin pre dzeka? 
Džas pro baro the učo verchos, ode tuke rozkeres o hadžos pro lubipen a obetines. 
Pal o vudar the pal o zarubňi tuke thoves tire džungale modli. He, omukľal man; čhives pal tu tele o gada a džas pre tiro hadžos tire piranenca, savenge počines, hoj tuha te pašľon, a bara žadoscaha dikhes pre lengre lange ťela. 
Mukes pre tu o parfumi, makhes tut le voňave mascenca a džas te lašarel le devles Moloch. Le poslen bičhaves igen dur, dži tele andro Šeol. 
Ačhiľal strapimen olestar, so ajci phires pal aver devla, ale na pheneha: ‚Hin oda zbitočno.‘ Arakhľal pale e nevi zor, a vašoda na slabisaľos.“ 
O RAJ phenel: „Kastar izdrahas a darahas, hoj mange klaminehas? Bisterďal pre ma a na iľal tuke oda andro jilo. Preačhiľal mandar te daral, bo na phenďom ňič a somas čhit? 
Gondoľines tuke, hoj oda, so keres, hin spravno, ale me anava avri o čačipen a tire modli tuke na pomožinena. 
Sar tuke mangeha e pomoca, ta mi pomožinen tuke tire devlora! E balvaj len savoren lela het, e balvajori len odphurdela. Ale oda, ko denašela ke ma, chudela e phuv andro ďeďictvos, a miro sveto verchos ela leskro.“ 
Phenela pes: „Keren, keren o drom, rovňinen les avri; len pal o drom het oda, pre soste peren mire manuša.“ 
Bo kada phenel o Del, savo hino baro a barardo, savo dživel furt a saveskro nav hin sveto: „Me bešav pro učo the sveto than, ale som the oleha, ko kerel pokaňje andral o jilo a hino pokorno andro duchos, hoj te obdžiďarav olen, ko hine pokorna andro duchos, the olen, ko keren pokaňje andral o jile. 
Bo na kamav furt te rušel pre mire manuša aňi na avava pre lende večňe choľamen, bo te uľomas, savore manuša mulehas avri – savoro džido dichos, so stvorinďom. 
Somas choľamen vaš lengro binos the vaš oda, hoj sas igen skupa. Maravas len, garuďom miro muj angle lende a somas igen choľamen. Ale on sas zacata a furt phirenas ode, kaj len o jilo cirdelas. 
Me dikhavas, sar dživenas, ale sasťarava len avri. Me len ľidžava a poťešinava pale andro Izrael olen, kas hin žaľa. 
Thovava o ovocje le vuštengro, e chvala andre lengro muj. Smirom, smirom olenge, ko hine dur, the olenge, ko hine pašes,“ phenel o RAJ, „a me len sasťarava avri.“ 
Ale o nalačhe hine sar o rozburimen moros, savo našťi ačhel čhit a lengre vlni čhiven avri o bahnos the e čik. 
„Le nalačhen na ela ňisavo smirom,“ phenel miro Del.