Daniel.
7.
Sar andro Babilon o Belšacar kraľinelas ešebno berš, džalas o Daniel suno. O viďeňje leske pregeľa prekal e goďi, sar pašľolas pre peskro hadžos. A pisinďa andre o suno, so džalas: 
„Andre miro viďeňje rači dikhľom o balvaja pal o štar ňeboskre seri, so rozburinde o baro moros. 
Andral o moros avle avri štar bare šelmi a dojekh lendar sas aver. 
Ešebno šelma sas sar ľevos, ale o kridli la sas le orloskre. Androda, sar pre late dikhavas, cirdle lake tele o kridli. Hazdle la pal e phuv, thode la te ačhel pro pindre sar manušes a chudňa manušeskro jilo. 
Avke pes mange sikaďa e dujto šelma, so dičholas sar medvedzis. Pašľolas pre jekh sera. Ola šelma sas andro piskos maškar o danda trin pašvare; kavke lake phende: ‚Ušťi a cha but mas!‘ 
Paľis dikhavas dureder a sikaďa pes mange e trito šelma, so dičholas sar leopardos. Pro dumo la sas štar kridli sar le čiriklen. Sas la štar šere a sas lake diňi e zor. 
Paloda andre mire viďeňja rači dikhľom e štarto šelma. Avelas latar bari dar a sas strašno the igen zoraľi. Sas la bare trastune danda, savenca chalas a žuvinelas, a oda, so mek ačhelas, rozpučinelas le pindrenca. Kadi sas aver savore okle šelmendar, so sas angle late, a sas la deš rohi. 
Dikhavas pre ola rohi a jekhvareste bariľa maškar lende aver cikno rohos. Trin ole rohendar sas avricirdle angle leste. Kale rohos sas jakha, sar hin le manušen, a leskre vušta pes barikanes lašarenas.“ 
„Androda, sar dikhavas, sas ačhade o troni a Oda, ko sas furt, peske upre zabešľa. Leskre gada sas parne sar jiv, leskre bala sas parne sar vlna. Andral leskro tronos avenas avri o jagale plameňa a the andral o kereki le tronoskre avelas avri e jag. 
O jagalo paňi avelas avri a čuľalas anglal leste. Ezera-ezerenge leske služinenas a deš ezera deš ezerenge ačhenas anglal leste. O sudos zabešľa a o kňižki sas phundrade. 
Paľis dikhavas pro cikno rohos, so pes avke barikanes lašarelas. Dikhavas, medik odi šelma na sas murdarďi. Lakro ťelos sas zňičimen a sas čhido te labol andre jag. 
The okle šelmendar sas iľi e zor, no mek pre varesavo časos lenge sas dino te dživel. 
Andre oda viďeňje rači dikhľom kada: Le chmarenca andral o ňebos avelas vareko sar o čhavo le manušeskro. Avľa dži pašes paš Oda, ko sas furt, a ande les angle leste. 
Sas leske diňi e zor, e slava the o kraľišagos, hoj leske te služinen o manuša andral savore narodi the čhiba. Leskri moc hiňi večno, šoha na preačhela, a leskro kraľišagos šoha na ela zňičimen.“ 
„Me, o Daniel, sar dikhľom kala veci andro viďeňje, igen predaranďiľom a na džanľom, so mange pal oda te gondoľinel. 
Geľom pašeder paš jekh dženo, so ode ačhelas, a phučľom lestar: ‚S'oda hin kada savoro?‘ Ov ke ma prevakerďa a diňa mange te achaľol, so sikaven kala veci: 
O štar bare šelmi sikaven, hoj pre phuv chudena te kraľinel štar kraľa. 
Ale o sveta manuša le Nekbaredereskre chudena o kraľišagos a ačhela lenge pro furt the furt. 
Paľis kamavas te džanel pal odi štarto šelma, so sas aver savorendar. Avelas latar bari dar, o danda la sas le trastestar, o pazuri la sas le brondzostar, chalas a žuvinelas, a oda, so mek ačhelas, rozpučinelas le pindrenca. 
Kamavas the te džanel pal o deš rohi, so la sas pro šero, the pal oka aver rohos, so bariľa avri a angle savo trin aver rohi pele avri. Kale rohos sas jakha the vušta, so vakerenas barikanes, a dičholas bareder sar okla rohi. 
Mek sar dikhavas dureder, kada rohos kerďa o mariben ole svete manušenca a domarelas len dži akor, 
medik na avľa Oda, ko sas furt, a o sudos sas dino le svete manušenge le Nekbaredere Devleskre, bo avľa o časos, hoj o sveta manuša te prelen o kraľišagos. 
Akor oda, ko paš ma ačhelas, mange kavke phenďa: ‚E štarto šelma ela o štarto kraľišagos pre phuv, savo ela savore kraľišagendar aver. Zachala caľi phuv, rozpučinela a rozžuvinela. 
O deš rohi hin o deš kraľa, save avena ole kraľišagostar. Mek jekh aver avela pal lende, ela aver oklendar, so sas, a čhivela tele pal o tronos trine kraľen. 
Vakerela lava pro Nekbareder, trapinela le svete manušen le Devleskren a kamela te čerinel o sveta inepi the o zakoni. Ena leske dine andro vasta pro časos, duj časi the jepaš časos. 
Ale zabešela o sudos, leskri zor pes lestar odlela a ela calkom zňičimen pro furt. 
O kraľišagos, o rajipen the o šukariben savore kraľišagengro tel calo ňebos, ela dino le svete manušenge, so hine le Nekbareder Devleskre. Leskro kraľišagos ela večno, savore rajipena leske služinena a šunena les.‘ 
Kade hin o koňec le vakeribnaske. Man, le Daniel, igen darade avri mire gondoľišagi a o muj pes mange čerinďa, ale kada savoro mange mukľom prekal ma.“