Hozeaš.
13.
Sar o Efrajim vakerelas, o manuša izdranas; sas barardo andro Izrael, ale kerďa o binos le Baaloha a muľa. 
Ale the akana mek furt keren o bini a keren peske o trastune modli; o modli šukares kerde le rupestar, savore hine e buči le majstroskri. Vakerel pes pal lende: „On obetinen le manušen a čumiden le gurumňoren!“ 
Vašoda našľona sar e tosarutňi chmara, našľona sig sar e rosa, sar o phus, so hino odphurdlo andral o humnos, abo sar o thuv, so džal avri prekal e oblaka. 
„Ale me som o RAJ, tiro Del, savo tut iľa avri andral o Egipt. Na viznavineha avre devles, ča man; ňisavo aver zachrancas nane, ča me! 
Starinavas man pal tu pre pušťa, andre avrišuki phuv. 
Sar len davas te chal, čaľile; čaľile a lengro jilo ačhiľa barikano, vašoda pre ma bisterde. 
Avke prekal lende avava sar o ľevos, sar o leopardos, so užarel paš o drom. 
Chučava pre lende sar e medveďica, savake ile le ciknen; rozčhingerava lenge e hruďa a chava len sar e ľevica – o dziva džviri len čhingerena pro kotora. 
Kada hin tiro koňec, Izraelona, bo džas pre mande – pre oda, ko tuke šaj pomožinel. 
Kaj hino tiro kraľis, hoj tut te zachraňinel andre savore tire fori? Kaj hine tire vladara, saven tuke mangehas: ‚De man kraľis the vladaren!‘? 
Avke tut diňom choľaha kraľis a choľaha les tutar iľom het. 
E vina le Efrajimoskri hiňi zapisimen andro zvitkos a o trestos hino pripravimen vaš leskro binos. 
Avle pre leste o dukha sar pre khabňi džuvľi, ale ov nane o goďaver čhavo, bo sar avel o časos te uľol, ov na kamel te avel avri andral la dakro per. 
Cinava kale manušen avri andral e zor le Šeoloskri? Cinava len avri andral o meriben? Kaj hin tire rani, ó meriben? Kaj hin tiro trňos, ó Šeol? Imar mange na ela pharo vaš tumenge! 
Kajte o Izrael kvitňisaľol maškar o phrala, avela e vichodno balvaj, e balvaj le RAJESTAR, a phurdela la pušťatar; avke leskre prameňa šučona avri a andre leskri chaňig našľola o paňi. Odi balvaj lestar lela savore vzacna veci.“