Matuš.
25.
„Akor ela o ňeboskro kraľišagos ajso, sar o deš pačivale čhaja, save peske ile o lampi a gele anglal te užarel le ternes. 
Ale pandž lendar sas diline a pandž goďaver. 
O diline peske ile o lampi, ale na ile peha olejos, 
ale o goďaver peske ile o lampi the le olejoha andro cakli. 
Sar imar but na avelas o terno, zadriminde savore a zasute. 
Ale pal jepaš rat vareko vičinďa: ‚Dikh, o terno avel! Džan avri pal leste!‘ 
Akor ušťile savore čhaja a pripravinenas peske o lampi. 
A o nagoďaver phende le goďaverenge: ‚Den amen tumare olejostar, bo amare lampi murdaľon andre.‘ 
Ale o goďaver lenge odphende: ‚Na, bo na ela dos aňi amen aňi tumen. Feder ela, te tumenge džana te cinel olendar, ko bikenen olejos.‘ 
A sar gele te cinel, akor avľa o terno. Ola, ko sas pripravimen, gele leha andre pro bijav a phandľa pes andre o vudar. 
Paľis doavle the okla čhaja a phenenas: ‚Rajeja, Rajeja, phundrav amenge!‘ 
Ale ov odphenďa: ‚Čačipen tumenge phenav, na prindžarav tumen!‘ 
Vašoda ma soven, bo na džanen o džives aňi e ora, kana avela o Čhavo le Manušeskro!“ 
„Oda ela avke, sar jekh manuš, savo džalas het pro droma, vičinďa peske le sluhen a diňa lenge peskro barvaľipen. 
Jekhes diňa pandž talenti, avres duj a avres jekh. Sakones diňa pal oda, so džanelas te kerel. Paľis geľa het. 
Oda, ko chudňa pandž talenti, geľa takoj te kerel buči ole lovenca a zarodňa aver pandž talenti. 
Avke the oda, ko chudňa duj, zarodňa aver duj. 
Ale oda, ko chudňa jekh, geľa avri a kopaľinďa andre phuv chev a ode garuďa le rajeskre love. 
Paľis pal o but časos avľa pale o raj ole sluhengro a phučelas lendar, so kerde le lovenca. 
Avľa oda, ko chudňa pandž talenti, anďa aver pandž a phenďa: ‚Rajeja, pandž talenti man diňal, dikh, aver pandž lenca rodňom!‘ 
Leskro raj leske phenďa: ‚Mištes kerďal, lačho the pačivalo sluhona! Salas pačivalo andro frima, ačhavava tut upral o but. Av andro radišagos tire rajeskro!‘ 
Avľa the oda, ko chudňa duj talenti, a phenďa: ‚Rajeja, duj talenti man diňal, dikh, aver duj lenca rodňom!‘ 
Leskro raj leske phenďa: ‚Mištes kerďal, lačho the pačivalo sluhona! Salas pačivalo andro frima, ačhavava tut upral but. Av andro radišagos tire rajeskro!‘ 
Paľis avľa the oda, ko chudňa jekh talentos, a phenďa: ‚Rajeja, džanavas, hoj tu sal zoralo manuš. Kides upre ode, kaj na sadzinďal, a les tuke oda, so na rozčhiďal. 
Vašoda man daravas a geľom te garuvel tiro talentos andre phuv. Dikh, kade hin oda, so hin tiro!‘ 
Ale leskro raj leske odphenďa: ‚Nalačho the leňivo sluhona! Džanehas, hoj kidav upre ode, kaj na sadzinďom, a lav mange oda, so na rozčhiďom. 
Šaj diňal mire love olenge, ko keren le lovenca, a sar me avľomas, iľomas mange pale buter. 
Vašoda len lestar o talentos a den oleske, kas hin deš talenti. 
Bo sakones, kas hin, oles ela dino a ela les pherdo. Ale olestar, kas nane, pes lela the oda, so les hin. 
A kale sluhas, savestar nane chasna, čhiven avri andro kaľipen – ode, kaj ela o roviben a randena le dandenca andre dukh.‘ “ 
„Sar avela o Čhavo le Manušeskro andre peskri slava a savore aňjela leha, akor peske bešela pro tronos andre peskri slava. 
A savore narodi pes zdžana angle leste a odďelinela len jekhen avrendar avke, sar o pasťjeris odďelinel le bakroren the le capen. 
A thovela le bakroren pal peskri čači sera a le capen pal oki sera. 
Akor phenela o kraľis olenge, ko ena pal leskri čači sera: ‚Aven tumen, so san požehňimen mire Dadestar, zalen o kraľišagos, so sas pripravimen prekal tumende, kanastar sas kerdo o svetos. 
Bo somas bokhalo a diňan man te chal, somas smedno a diňan man te pijel, somas cudzincos a priiľan man, 
somas lango a diňan man te urel, somas nasvalo a avľan pal ma, somas andre bertena a avľan man te dikhel.‘ 
Akor leske phenena o čačipnaskre: ‚Rajeja, kana tut dikhľam bokhales a čaľarďam tut, abo smednones a diňam tut te pijel? 
Kana tut dikhľam cudzincos a priiľam tut, abo langes a diňam tut te urel? 
Kana tut dikhľam nasvales abo andre bertena a avľam pal tute?‘ 
O kraľis lenge odphenela: ‚Čačipen tumenge phenav: Savoro, so kerďan jekheske kale mire nekciknedere phralendar, mange oda kerďan.‘ 
Paľis phenela the olenge pal e baľogňi sera: ‚Džan mandar het tumen, so san prekošle, andre večno jag, so hin pripravimen prekal o beng the leskre aňjela. 
Bo somas bokhalo, a na diňan man te chal, somas smedno, a na diňan man te pijel, 
somas cudzincos, a na priiľan man, somas lango, a na diňan man te urel, somas nasvalo the andre bertena, a na avľan pal ma.‘ 
Akor leske the on odphenena: ‚Rajeja, kana tut dikhľam bokhales, abo smednones, abo sar cudzincos, abo langes, abo nasvales, abo andre bertena, a na pomožinďam tuke?‘ 
Akor lenge odphenela: ‚Čačipen tumenge phenav: Te oda na kerďan jekheske kale mire nekciknedere phralendar, mange oda na kerďan.‘ 
A kala džana andro večno trapišagos, ale o čačipnaskre andro večno dživipen.“