Marek.
2.
Pal varesave dživesa geľa o Ježiš pale andro foros Kafarnaum a but džene pes dodžanle, hoj hino andro kher. 
Takoj pes zgele ajci manuša, hoj na sas kaj te ačhel, aňi paš o vudar. A vakerelas lenge pal o evaňjelium. 
Akor ke leste avle štar murša, save anenas jekhe kaľikos. 
Ale našťi pes dochudle le nasvaleha ko Ježiš, bo sas ode but manuša. Avke otkerde e strecha a mukle le kaľikos tele pro nošitki ode, kaj sas o Ježiš. 
Sar dikhľa o Ježiš lengro pačaben, phenďa le kaľikoske: „Čhavo miro, odmukle tuke hine o bini.“ 
Ale bešenas ode the varesave zakoňika, save peske andro jile gondoľinenas: 
„Sar kada manuš kavke šaj vakerel? Ruhinel pes! Ňiko našťi odmukel o bini, ča jekh o Del!“ 
O Ježiš takoj prindžarďa andre peskro duchos, hoj pal leste kavke gondoľinen, a phenďa lenge: „Soske kavke gondoľinen andre tumare jile? 
So hin lokeder, te phenel le kaľikoske: ‚Odmukle tuke hin o bini‘, či te phenel: ‚Ušťi, le tuke o nošitki a dža‘? 
Ale vaš oda, hoj te džanen, hoj le Čhas le Manušeskres hin pravos the zor te odmukel pre phuv o bini“ – phenďa le kaľikoske: 
„Phenav tuke: Ušťi, le tuke o nošitki a dža khere!“ 
Ov takoj ušťiľa a savore dikhle, sar peske iľa o nošitki a geľa het. Savore pes čudaľinenas, lašarenas le Devles a phenenas: „Mek šoha kajso vareso na dikhľam!“ 
O Ježiš džalas pale paš o moros. Avenas pal leste igen but manuša a ov len sikavelas. 
A pal o drom dikhľa le Levi, le Alfeoskre čhas, sar bešelas pre colňica, a phenďa leske: „Av pal mande!“ A ov ušťiľa a geľa pal leste. 
Paľis o Ježiš geľa ke leste andro kher, a sar ode bešelas pašal o skamind, bešenas leha the leskre učeňikenca but colňika the binošna manuša, bo but ajse pal leste džanas. 
Ale sar les dikhle o zakoňika the o Farizeja te chal le colňikenca the le binošnenca, phučle leskre učeňikendar: „Soske pijel a chal le colňikenca the le binošnenca?“ 
Sar oda o Ježiš šunďa, phenďa lenge: „Le sastenge na kampel le doktoris, ale le nasvalenge. Me na avľom te vičinel le spravodľiven, ale le binošnen!“ 
Le Janoskre učeňika the o Farizeja pes poscinen. Varesave manuša avle a phučle le Ježišostar: „Soske o učeňika le Janoskre the o učeňika le Farizejengre poscinen a tire na poscinen?“ 
A o Ježiš lenge phenďa: „Či šaj poscinen o hosci pro bijav, te mek o terno hino lenca? Medik hino lenca o terno, našťi pes poscinen! 
Ale avena ajse dživesa, hoj o terno na ela lenca, a andre ola dživesa pes poscinena. 
Se ňiko na zasivel e chev pro purane gada le neve pochtaneha, bo o nevo pochtan odčhinďola le puranestar a kerela pes mek bareder chev. 
A ňiko na čhivel e nevi mol andro purane cipune gone, bo e nevi mol rozčhingerela o gone a zňičinela pes the e mol the o gone. Ale e nevi mol pes čhivel andro neve gone.“ 
Jekhvar pro šabat džalas o Ježiš pašal e maľa, kaj sas sadzimen, a leskre učeňika chudle te čhingerel o klasi. 
O Farizeja leske phende: „Dikh, keren oda, so našťi te kerel pro šabat!“ 
Ov lenge phenďa: „Mek šoha na genďan pal oda, so kerďa o David akor, sar les na sas so te chal a sas bokhalo ov a the ola, ko sas leha? 
Sar geľa andro kher le Devleskro akor, sar sas o Ebjatar nekbareder rašaj, a chaľa o sveta mare, save ňiko našťi chal, ča o rašaja, a diňa the olen, ko sas leha?“ 
Phenďa lenge: „O šabat sas kerdo prekal o manuš, a na o manuš prekal o šabat! 
Vašoda o Čhavo le Manušeskro hino Raj the upral o šabat.“