O Žalmos 65
Oleske, ko ľidžal o bašaviben. Le Davidoskro žalmos. E giľi.
Tuke, Devla, džal e chvala pro Sion
a tuke kampel te doľikerel o lava, so tut das.
Tu sal oda, ko šunel avri e modľitba,
ke tute avena savore manuša.
Sar amen thovel tele amaro nalačhipen,
tu amenge odmukes amare bini.
Bachtalo hin oda, kas tuke kides avri,
kaske domukes te avel pašes paš tute,
hoj te bešel andre tire dvori.
Amen čaľuvaha le lačhipnastar andral tiro kher,
andral tiro sveto Chramos.
 
Odpheneha pre amare modľitbi le zazrakenca the le spravodľive skutkenca,
Devla, amaro Spasiťeľina.
O manuša pal calo svetos
a the dural pašal o moros pes muken pre tute.
Tu stvorinďal o verchi tira zoraha,
a sal urdo upre andre zor,
zaačhaves o moros the o vlni,
hoj te na hučinen,
keres tele e vika le narodengri.
Caľi phuv pes igen čudaľinel tire zazrakenge;
tire skutki anen o radišagos pre phuv,
kaj vidňisaľol tosara
a rači kaľol andre.
 
10 Starines tut pal e phuv a poľivines le paňeha;
igen la barvaľares.
O jarki le Devleskre hine pherde le paňeha,
hoj te den le manušen e pšeňica.
Kavke tut starines pal e phuv:
11 Poľivines lakre brazdi,
zrovňines lakre hrudi,
le brišindeha la kovľares
a požehňines lakro uľipen.
12 Tu koruňines o berš tire lačhipnaha,
pal tire stopaja ačhel pherdo uľipen.
13 O zamukle maľi prečuľan,
o brehi pre peste uren o radišagos.
14 O maľi hine učharde andre le stadenca,
o dolini hine pherde la pšeňicaha,
giľaven radišagostar, he, giľaven.